FACTOR (2)
Source: 567
Fac″tor, v. t. [imp. & p. p. Factored (–t?rd); p. pr. & vb. n. Factoring.] (Mach.) To resolve (a quantity) into its factors.
Source: 567
Fac″tor, v. t. [imp. & p. p. Factored (–t?rd); p. pr. & vb. n. Factoring.] (Mach.) To resolve (a quantity) into its factors.