REPROVER
Source: 566, 567
reprover. Reprover, n. one who reproves, one who blames
---
Re‐prov″er (r?–pr??v″?r), n. One who, or that which, reproves.
Source: 566, 567
reprover. Reprover, n. one who reproves, one who blames
---
Re‐prov″er (r?–pr??v″?r), n. One who, or that which, reproves.