SIRE (2)
Source: 567
Sire, v. t. [imp. & p. p. Sired (?); p. pr. & vb. n. Siring.] To beget; to procreate; — used of beasts, and especially of stallions.
Source: 567
Sire, v. t. [imp. & p. p. Sired (?); p. pr. & vb. n. Siring.] To beget; to procreate; — used of beasts, and especially of stallions.